V roku 1930 vedúci notár Ján Fodor odišiel do Mariatálu, kde si vystavá rodinný domček ana jeho miesto bol menovaný a nastúpil v júli toho istého roku vedúci notár Adolf Sklenovský. Jeho manželka Ružena Sklenovská podujala sa usporiadania obecnej knižnice, založenej v roku 1924. Ako knihovník za ročnú odmenu 200kč starala sa, aby knihovňa bola rozšírená a z roka na rok obohacovaná novými hodnotnými dielami. Vzbudila záujem občanov o četbu, takže týždenne na 60 zväzkov požičiavala.
O činnosti hospodárskej, kultúrnej, politickej a socialnej čiastočne nás informujú záznamy v zápisniciach výborových zasadnutí obecného zastupiteľstva. žiaľbohu zachovaly sa zápisnice len z niekoľkých rokov, takže do roku 1931 nemožno vytvoriť ucelený prehľad samosprávy obce. Až do svetovej vojny nemôžno hovoriť o nezamestnanosti v obci, lebo nieje nikto registrovaný ako nezamestnaný. Dovtedy v letnej i jesennej sezóne každý mal prácu a tak chudobní živorili cez zimu z výrobku v sezóne. V roku 1931 sa už prihlásilo 21 nezamestnaných, lebo týchto roľník v triednom postavení následkom krízy už ani v letnej a jesennej sezóne nemôhol zamestnávať. K tomu v roku 1930 spôsobilo veľkú pohromu na úrode množstvo myší, ktoré zamorily celý chotár a 50% úrody zničily. Do obecného rozpočtu bola odhlasovaná položka 3500 Kč na boj proti tomuto škodcovi. Keď ani v nasledujúcom roku myší neubúdalo, pohroma bola zasa veľká, roľníci začínajú sami bojovať proti tomuto škodcovi. TU SÚ STRÁNKY NEČITATEĽNÉ – TAK LEN SKRÁTENE – nakúpili fosforečnú masť, ktorá sa na steblách trávy dáva do myšacích dier, bola za 30000Kč. Každý roľník v určenom čase bol povinný na svojom poli uvedeným spôsobom myši hubiť.
Pre miestne pomery znakom poklesu blahobytu je i to, že zo 4 hostincov dva boly v tejto dobe zatvorené a síce hostinec Antonína Zámečníka ............. dome a hostinec Františka Čagánka. Sko... to i výčapná koncesia prenajala Jozefovi Rúskovi ako majiteľom bola likvidovaná, takže ostal jeden hostinec. Preto obecné zastupiteľstvo nemalo námietok pre udelenie koncesie Jarolímovi .............., ktorý túto živnosť prevzal od Františka Čagánka.
V roku 1932 hostinský Ladislav Kocák vystaval vo svojom hostinci sál, jediný v mieste jak pre tanečné zábavy, divadlá a iné kultúrne podniky používaný. Dňa 31.decembra 1931 jednalo obecné zastupiteľstvo obce o elektrizácii obce. Jej realizovanie pre ............. finančné pomery obce sa odložilo na neskoršie. 11.januára 1932 bol ustanovený výbor sociálnej ............. o nezamestnaných s nasledujúcimi členmi: Ladislav.................., Ondrej Vaculka a Štefan Matula.
O spojenie s najbližším mestom Holič bolo postarané periodickou autobusovou dopravou Dinku z Holíča, čo usnadňovalo miestnym študentom dochádzku do meštianky v Holíči, do gymnázia a obchodnej školy v Skalici. Podnik sa však majiteľovi nevyplácal, preto v roku 1931 dopravu prerušil. Až v roku 1933 obnovil autodopravu František Mašeja z Unína, ale i tento pre nerentabilnosť dopravu po pol roku zastavil. Občania značne pociťujú špatné komunikačné spojenie. Sídlo okresu v Skalici ja na protiľahlom konci okresu. Preto občania musia chodiť na stanicu do Gbelov 6,5 km vzdialenú, alebo do Holíča 10km vzdialeného peši alebo s koňským poťahom. Špatné spojenie má za následok, že občania si kupujú najacnejší a dosť rýchly dopravný prostriedok bicykle, ktorých je v našej obci na 120.
V júli 1933 poriadané Pribinove oslavy v Nitre maly veľký ohlas tiež v našej obci. Účastníkov bolo 18. Títo prinášajú nadšené zprávy o událostiach okolo vodcu Andreja Hlinku. Z mohútnej manifestácie pod vedením Andreja Hlinku prinášajú si dojem, že v krátkom čase Slováci budú mať autonomiu.
Miestni veriaci pravideľne každoročne poriadajú púť do Mariatálu a do Šaštína na sviatok sv.Trojice a na sviatok P.Marie 15.sugusta. Jednotlivci konajú púte na Velehrad, Hostýn, k sv.Antonínovi do Blatnice, do Zárušic, do Maria Zellu do Vamberíc, a zámožnejší i do Ríma, Lurdu a Jeruzaléma.
O náboženskom cítení občanov svedčia tiež náboženské spolky: Sdruženie mužov Božského Srdca, Spolok sv.Rúženca, Tretí rád sv.Františka, Spolok sv.........., Omšový spolok, Jednota katolíckych žien. Uvedené spolky pravideľne vybavujú stanovami určené ženské úkony v kostole i v súkromných domoch....toho pravideľne každoročne sa tu koná v miestnosti školy pobožnosť k sv.Jozefovi a k sv.Anne za účasti 100 až 150 veriacich. Horlivým propagátorom tejto pobožnosti je spevák Štefan Buček. Náboženské časopisy sú rozširované, konajú sa tu tiež kultúrne ................a to: Kráľovna sv.Ruženca, Sv.Rodina, Serefínsky....... . Hlasy z katolíckych misií, pútnik svätovojtešský, posol Božského Srdca, Katolícka jednota a ................... . Vo februári 1934 vypukol požiar v stodole Ladislava Bučka, ktorý stodolu zničil i so zásobami krmiva pre dobytok, čím značne bol Ladislav poškodený.
Toto uvádzam úvodom ako prehľad událostí,...., sociálneho, hospodárskeho a politického života obce v dobe od prevratu do roku 1935, kedy som prevzal vedenie kroniky. Týmto prehľadom snažím sa vytvoriť kontinuitu pri vedení ďalších záznamov a uviesť tak do súľadu obecné záznamy v budúcnosti, ktoré by ....nadväzovali na vzťahy z minulosti.
Rok začína v znamení politického agitačného boja do nastávajúcich parlamentných volieb. Nemôžno už hovoriť o vášnivom politickom zápolení medzi stranami, lebo dosiaľ nebolo patrných žiadnych hospodárskych a politických úspechov tej ktorej strany, ktorej hľadisko národné upravuje politické nazeranie. A nielen Hlinkova slovenská ľudová strana, ale i ostatné politické strany zdôrazňujú vo svojom programe národné usmernenie. Dozvedáme sa potešiteľnú udalosť, že z našej obce bude kandidovať do parlamentu Ladislav Langer. Zakladateľ fašistickej strany v mieste a jeden z najhorlivejších jej činiteľov na našom okolí podľa všeobecnej mienky má veľkú nádej byť poslancom. Útechyplná nádej, že budeme mať v obci poslanca, a tak prostredníka k intervenciám za zlepšenie hospodárskych a sociálnych pomerov v obci.
Hneď začiatkom roku Sdruženie katolíckej mládeže zahajuje svoju činnosť. Už v minulom roku po Vianociach započalo sa s nacvičovaním divadeľnej hry „Radúz a Mahuliena“. Dňa 2.februára 1935 bolo sohraté divadeľné predstavenie po prvé potom 3. a 10.februára sa opakovalo.Sál Ladislava Kocáka bol preplnený. Pohádkový dej verne ................ sbehlými ochotníkmi upútal hľadisko v citových momentoch až k slziam. Kroje zadovážené z požičovne z Prostejova doplňovaly pohádkovú ríšu javiska dekorovaného robotníkom Ferdinandom Solárikom. Tento samouk, obratný krajinkár, venoval sa celou dušou dekorácii javiska a zaslúžil sa tak o zdar divadeľného predstavenia. TU JE FOTOGRAFIA OCHOTNÍKOV.
Dňa 7.marca boly usporiadané za účasti školy oslavy 85.narodenín p.prezidenta. V divadeľnej hre „O Matke vlasti“ účinkovalo 35 žiakov a 5 dospelých hercov. Dňa 23. a 24.februára usporiadalo Sdruženie katolíckej mládeže divadeľné predstavenie „Na manželskej fronte kľud“.
Na kvetnú nedeľu bola usporiadaná mierová oslava, na ktorej žiaci miestnej školy heslami a štandardami propagovali mierové myšlienky. Konečne sa priblížil vzrušujúci deň parlamentných volieb. Očakávalo sa prekvapenie vo výsledkoch, ale nebolo veľkých presunov. 498 platných hlasov si podelily strany následovne: Hlinkova slovenská ľudová strana získala 311 hlasov, Republikánska strana zemedeľského a maloroľníckeho ľudu získala 125 hlasov, Kresťanskí sociáli 85 hlasov, fašistická strana 90 hlasov.
Dňa 24.júna po prvý raz na našej škole bola usporiadaná výstava školských prác žiakov. Výstavu navštívilo 355 občanov, čo je znakom zájmu o túto vec a všetci sa o výstave pochválne vyjádrili.
Dňa 10.júla 1935 vznikol požiar v stodole Klimenta Hrubšu, kde už bola svezená tohoročná úroda, pri stodole seno a sláma, čo všetko požiar zničil. Požiar bol síce miestnymi hasičmi, hasičmi z Letničia a zo Gbelov lokalizovaný, ale Kliment Hrubša utrpel škodu na 14000 kč, lebo len čiastočne bol poistený. Príčina požiaru z počiatku bola neznáma, až neskoršie vyšetrovaním sa zistilo, že požiar bol založený pyromanickými podpaľačmi zo Gbelov.
V auguste vzdal sa stanice správca školy Ján Marhulík, na jeho miesto bol zvolený Silvester Rabara a zatiaľ dočasne vedením správy školy bola poverená Anna Šimoníková. Taktiež učiteľka Anežka Pospíšilová sa dňom 1.septembra vzdala stanice a na jej miesto bol zvolený Ján Vanek.
Dňa 1.septembra 1935 usporiadal miestny Hasičský sbor verejné cvičenie za účasti okolitých sborov. Verejné cvičenie sa konalo na „rajčuri“. Pozornosť na seba upútaly sbory Gbely a Brodské svojími akrobatickými skupinovými cvičeniami. 12.septembra odchádzal do Ameriky Antonín Rampaček, a preto miestni mládenci na rozlúčku usporiadali tanečnú zábavu. Dňa 26. a 29.decembra zahral ochotnícky sbor Sdruženia katolíckej mládeže divadeľné predstavenie „Štedrý večer siroty“.
V roku sa narodilo 27 a zomrelo 17 ľudí.
V roku 1936 zima bola celkom mierna, málo snehu, viac vodných srážok. Začalo snežiť až koncom decembra minulého roku a najnižšia teplota bola -14 stupňov.
Ani tohto roku nie je Sdruženie katolíckej mládeže nečinné. Už 2.februára zahralo veselohru „Krpčeky sv.Floriána , v ktorej nad úroveň vynikol učiteľ Ján Vanek. Na to 16.apríľa na veľkonočné sviatky bolo zahraté divadlo „Doloróza“.
Dňa 19.apríľa boly po prvýkrát usporiadané v obci stromkové slávnosti. Pri kostole a pred novou školou boly pri tejto príležitosti vysadené okrasné stromky a priestranstvo pred kostolom bolo upravené. Súčasne bola podniknutá akcia pre postavenie pomníka padlých. Prípravný výbor podnikol sbierku, ktorá vyniesla 14 287 Kč. Pomník padlým postavil kamenár Soják zo Strážnice za 11500 Kč a záhradku okolo pomníka shotovil miestny zámočník Ján Čížek. Do pomníka padlých sú zapravené temer všetky fotografie padlých vo svetovej válke a pod fotografiami sú mená padlých: Peter Albrechta, Rudolf Baláž, Vendelín Beňa, Jozef Buček, Florián Duchoslav, Ladislav Hrubša, Rudolf Hrubša, Peter Dvorský, Ľudovít Jakubáč, Martin Jakúbek, Šimon Kotvan, Viktor Lábsky, Ladislav Matula, Václav Malík, Gašpar Medlen, Mikuláš Pípa, Leopold Pochylý, Ján Rampáček, Štefan Rampáček, Peter Rybecký, Ľudovít Salai, Ondrej Solárik, Imrich Solarik, Ambróz Smolinský, Jozef Surový, Gašpar Šeba, Matej Šedivý, Štefan Šimek, Gabriel Štepaník, Ferdinand Vépy, Pavel Vŕba a Michal Zámečník. Nakoľko v Letničí nie je pomník padlým, pozostalí po padlých tejto obce prispeli tiež na pomník a tak tiež mená a fotografie padlých z obce Letničie sú na našom pomníku. Odhalenie pomníku konalo sa dňa 12.septembra večer, kedy dôstojný p.farár odbavil pri pomníku smútočné obrady. Na druhý deň bola vysviacka pomníka, ktorú vykonal dp. Eugen Filkorn, riaditeľ vysokoškolského internátu Svoradov v Bratislave a krajinský poslanec. Slávnostnú reč mal Imrich Tomeček, správca školy vo výslužbe zo Skalice, po ňom prehovoril miestny rodák Ambróz Vanek, inženier a Štefan Michálek, kaplán. Za válečné siroty predniesol priliehavú básen Imrich Solárik. Dňa 15.marca bola voľba školskej stolice a zvolení boli: Jarolím Pochylý, Valentín Rehák, Florián Kocák, Rudolf Hrubša, Urban Vŕba, Gašpar Albrechta, Ladislav Malík, Ondrej Vaculka, Mikuláš Polák, Ladislav Buček,. Dňom 1.septembra sriadená bola ľudová škola hospodárska. Jej poslaním je poskytnúť viac teoretických poznatkov roľníckej mládeži v jej budúcom povolaní a šíriť roľnícku osvetu. Dňa 28.októbra boly usporiadané oslavy ako obvykle. Na školskom dvore bol hold štátnej vlajke, potom akademia v hostinci Ladislava Kocáka. 6.decembra zahralo Sdruženie katolíckej mládeže divadeľné predstavenie „Diabol v raji manžeľskom“, 9.decembra školské dietky divadieľko „Kráľovna snehu“. Na Vianoce zahralo sdruženie katolíckej mládeže divadeľné predstavenie „Statok“. V roku sa narodilo 23 a zomrelo 12 ľudí.
Dňa 31.januára a 2.februára zahralo Sdruženie katolíckej mládeže divadeľné predstavenie „Čierny kríž v poli“. Dňa 11.apríla bola usporiadaná stromková slávnosť. A predtým týždeň bola podniknutá akcia za sadenie stromkov. Myšlienku po obci propagovaly školské dietky, ktoré poučené vysádzaly ovocné stromky doma a IV.trieda vysadila lipkami svah pred cintorínom.
Dňa 4.mája bola usporiadaná smútočná slávnosť v upomienku na generála Milana Rastislava Štefánika.
Dňa 27.júna na ukončenie školského roku usporiadala škola akademiu na školskom ihrisku. Na akademii s telocvičnými, tanečnými a zábavnými číslami programu sa účastnili všetci rodičia.
Za dva dni na to cestoval cez našu obec na jubilejné oslavy dr. Pavla Blahu v Skalici ministerský predseda dr.Milán Hodža. Občania predom o tejto události upovedomemí sa pripravovali na dôstojné privítanie. Školská mládež utvorila čestný špalier cez celú obec po oboch stranách hradskej so zástavkami v rukách. Za špalierom sa shromáždili občania. Na južnom konci obce sa shromáždilo obecné zastupiteľstvo s ved. notárom. Deti boly nacvičené aklamovať vítajúce a zdraviace heslá. I slávobrána bola na hornom konci. Po dvojhodinovom čakaní sa objavil sprievod aut v čele s predsedom vlády, ktorý síce spomalil tempo, ale nezastavil sa ako sme dúfali.
31.augusta Ján Vanek zaďakoval za učiteľskú stanicu a odišiel ako org.učiteľ do Hvozanice pri Novej Bani. Na jeho miesto bola zvolená učiteľka Amália Vaňková, rodáčka z Radimova.
14.septembra zomrel prezident T.G.Masaryk a k tejto príležitosti bola dňa 19.decembra usporiadaná smútočná slávnosť.
Oslavy 28.októbra usporiadal Národný spolok pri hostinci Ladislava Kocáka. K tomuto sa pridružila tiež škola. Slávnostný preslov mal Štefan Matula, robotník z naftových dolov vo Gbeloch.
Dňa 5.decembra bola usporiadaná mikulášska besiedka s nádielkou dárkov.
V roku sa narodilo 23 a zomrelo 15 ľudí.
Heslo „v novom roku do útoku“ malo i u nás ozvenu. Napiatá politická situácia europská, chystané voľby a agitačná kampaň, dajú tušiť, že nastávajú veľké dejinné chvíle. Politická nálada sa vyostruje, občania sa púšťajú na pole politických sporov a hádok. Ľudia sa zaujímajú viac než kedykoľvek predtým o politické udalosti v našom štáte i v ostatnej Európe, nepomerne viac sa čítajú noviny, ba i pár rádioprijímačov, ktoré máme v obci je každodenne obsadené zvedavými poslúchačmi. Dňa 24.apríla bola usporiadaná stromková slávnosť. Peknú reč pri tejto príležitosti povedal správca školy Silvester Rabara. Na školskom dvore bola zasadená symbolická lipa a na hornom konci okolo kríža bolo vysadené 9 líp.
4.mája 1938 večer bola v sále hostinského Ladislava Kocáka pietna spomienka na pamiatku výročia smrti M. R. Štefánika. preslov mal Silvester Rabara, ktorý otvorene odsudzoval pôvodcov tragickej smrti nášho hrdinu a vyslovil podivenie nad tým, že vedúce kruhy nášho štátu doteraz vždy snažili sa umlčať hlasy volajúce po vyjasnení tejto smutnej udalosti.
Pomaly sa blížia voľby do obecného zastupiteľstva. Do predvolebnej atmosféry vpadla nenadále dňa 21.mája čiastočná mobilizácia záložníkov príslušných k motorizovaným oddielom, ľahkému, ťažkému a protilietadlovému delostrelectvu, ako sme boli v rádiu informovaní, ale z našej obce boli povolaní do zbrane i príslušníci pechoty, jazdectva a ženijného útvaru. Behom 48 hodín museli narukovať: Miloslav Rehák, Ľudvik Polák, Ján Krajíček, Jan Solárik, Štefan Surový, Štefan Rakvica a Ján Tomša. Počúvame, že z nemeckej ríše na hraniciach Česko-slovenskej republiky sa shromážďujú silné oddiely, proti ktorým je treba sa zaistiť. Vynorovalo sa mnoho navzájom si odporujúcich dohadov a každý sa napätím očakával nové zprávy. V domoch s rádioprijímačmi sa schádzali ľudia, aby sa dozvedeli niečo nového. Po mesiaci sa vracali záložníci, a tak sa život ukľudňoval a aspoň zdánlive vracal do normálnych koľají.
Dňa 29.mája bola oslava „Deň matiek“. Akademia za účasti školských detí nacvičená učiteľským sborom s vážnymi i veselými dietkami mala za úkol zvýšiť úctu k matkám. Dňa 4.júna, týždeň pred voľbami, zavítal do našej obce poslanec Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Dr. Danihel. Agitačnú reč k voľbám mal v hostinci Jarolíma Pochylého. Vo svojom prejave rozviedol program HSĽS, vysvetlil poslúchačom význam volieb zvlášť v terajších pohnutých časoch, varoval pred „občanským blokom“, v ktorom sa spojujú proti najsilnejšej slovenskej strane československé frakcie na Slovensku, aby dokázaly, že Slováci nechcú autonomiu. V krátkosti spomenul boj za autonomiu a povedal o postupe a plánoch do budúcna.
Dňa 5.júna bolo v Bratislave manifestačné shromaždenie HSĽS, na ktoré prišla delegácia Slovenskej Ligy z Ameriky. Z našej obce sa zučastnilo na 40 ľudí na manifestacii. Z manifestacie vracali sa v sprievode s dvoma autonomistickými zástavami v čele so spevom cez celú obec, vyvolávajúc hesla: „Hlinka Hletko, dá nám všetko!“ „ Karol Sidor narod zdvihol!“ Slovensko Slovákom, Palestínu židákom!“ atď. Potom účastníci rozprávali o radostných a unášajúcich zážitkoch v sprievode a pred národným divadlom, o tom, ako sa Hlinka lúčil s národom a ako predpovedal skoré víťazstvo autonimistického hnutia. Po niekoľko dní o inom sa nerozprávalo, len o manifestácii. Autonomistické piesne spievajú chlapci za večerov po uliciach a pri dobrej nálade sa pokrikujú heslá prinesené z Bratislavy.
Konečne prišiel deň volieb. Ráno boly zaplavené ulice letákmi politických strán. Už i predchádzajúca noc bola rušná, lebo najhorlivejší straníci tajne vylepovali plagáty svojej strany a strhávali protivníkove. Veľký autonomistický plagát bol dokonca i na komíne fary. Dňa 12.júna dopoľudnia sa tvoria po uliciach hlúčky debatujúce a dohadujúce sa výsledku volieb. Ľudia sa schádzajú do starej školy, aby urobili radosť svojej občianskej povinnosti. Po jednej hodine odpoľudnia oznámila volebná komisia následovné výsledky: počet platných hlasov bol 541. Hlinkova slovenská ľudová strana mala 311 hlasov, Republikánska strana, vlastne občiansky blok 110 hlasov a 35 hlasov živnostníkov a Kresťanské odborové združenie malo 85 hlasov.
Na konci školského roku usporiadal učiteľský sbor na „rajčuri“ slávnosť na ukončenie školského roku. Už sa začínajú schádzať tiež študenti zo všetkých kútov Slovenska na prázdniny. Z Košíc prišiel Ferdinand Hrubša, študent vyššej školy hospodárskej, z Malaciek Alfred Pruszkay a Aurel Pochylý, z Novej Bane Mária Reháková, z Trnavy Alojz Zámečník, potom študenti zo Skalice, z Bratislavy a i z Prahy Ondrej Michálek. Ako využiť prázdnin úžitočne pre seba i okolie? Padol návrh a už sa študenti zorganizovali spolu s učiteľom D.Matulom a Silvestrom Rabarom, aby vybudovali kúpalište. Za vedenia Dominika Matulu a Jána Pochylého, absolventa obchodnej školy vykopali kúpalisko na pozemku Jozefa Michálka, ktorý zdarma k tomuto účelu prepustil pozemok. Práca s kopaním trvala tri týždne pri dennej práci 8 až 10 študentov. Aby kúpalisko mohlo byť vybetónované, podnikli študenti sbierku, ktorá vyniesla 340 Kč. Keďže celá práca a materiál stál 1200Kč, chýbajúce peniaze požičal Jozef Michálek. Kúpaliska tohto roku sme užili len mesiac, lebo prvý mesiac prázdnin sme vyplnili úmornou prácou na ňom.
Dňa 16.augusta nás prekvapila smutná zvesť. Zomrel Andrej Hlinka. Čierne zástavy sa objavujú bez akéhokoľvek úradného vyzvania. I zvony oznamujú smutnú zvesť a mnohé oko sa v obci zarosilo. Nechýbajú ani obavy, čo bude s nami-Slovákmi, keď ho už niet. Pohotoví študenti usporiadali toho istého večera smútočnú spomienku. Vyzdobili smútočne sál u Ladislava Kocáka a v bohatom programe prešli všetky obdobia plodného života Andreja Hlinku. Zahajovací prejav mal Ján Pochylý, po ňom prehovoril Silvester Rabara, na to čítal úryvky zo života A.Hlinku Ondrej Michálek. ďalej prehovoril a predniesol báseň Alojz Zámečník, po ňom predniesla báseň Maria Reháková, Zita Pochylá a Anastázia Niertušová. Po tri dni boli zádušné sv.omše v miestnom chráme za hojnej účasti veriacich.
O niekoľko dní na to pozornosť ľudu opäť sa obracia k politickým událostiam.Napätie medzi ČSR a Nemeckom sa vyostruje. Postupné povolávanie najmladších ročníkov prvej zálohy predchádza otriasajúce vyhlásenie prezidenta republiky - čiastočnú mobilizáciu. Už niekoľko dní občania zdržujú sa u amplionov, debatujú po uliciach, denné práce sa zanedbávajú, každý je presvedčený, že vojna je neodvratná. Dňa 23.septembra o 10-tej hodine večer napätie vyvrcholilo. Každých 10 minút sú poslúchači vyzývaní, aby sa zdržiavali u amplionov, po desiatej hodine so zatajeným dychom počúvajú otriasajúce vyhlásenie prezidenta republiky, že povoláva do zbrane 20 ročníkov zálohy. O 5 minút na to každý občan vedel o smutnej zpráve, občania sa vyhrnuli na ulice, ženy bedákaly, muži sa zhlukovali a debatovali, mnohí behali od ampliona k amplionu, aby si dodatočne overili pravdivosť udalostí, prípadne, aby počuli tiež nejakú útechu, lebo i keď sa niečo podobného čakalo, nik nechcel veriť, že sme vo válečnom stave. Mladí strnuli očakávaním nastávajúcich udalostí, starí bedákali očakávajúc útrapy a nešťastie, aké vo svetovej válke zažili. Okolo jednej hodiny školský inšpektor Klačanský zo Skalice priviezol autom mobilizačné vyhlášky, ihneď na to sa bubnom po obci vyhlasovala mobilizácia. Do rána rychtár Gašpar Albrechta pripravoval povozy, ktoré odvezú záložníkov na gbelskú stanicu a povolaní do zbrane pripravovali sa, aby sa ráno o 6-tej hodine mohli rozlúčiť so svojími rodinami. Ráno už všetci občania boli na uliciach, nastávajúci válečníci dodávali si odvahy a veselosti pitím, ženy a matky objímali svojích najdrahších, plač, spev, krik a pobehávanie splývaly v chaose a panike vyvolanej mobilizáciou. Nechýbali ani reptania, lebo väčšina z nás nechápala zmysel mobilizácie. „Za koho sa budeme biť?...rozprávali sme o tom, že veď prípadným víťazstvom ako Slováci by sme na seba bič uplietli, lebo by sme ...túžili moc Čechov na Slovensku. Preto zo všetkých strán sypaly sa kliatby na Čechov, ktorí nás ženú.... „Nebudeme bojovať“ , bolo heslom väčšiny. Vyslúžilci vedeli, ako sa treba vyhýbať boju. O 6-tej hodine ráno sprievod 12 vozov so 78 záložníkmi z obce doprovodený bol ďaleko za obec húfom žien, detí a starcov plačúcich a bedákajúcich. Záložníci so spevom a slzami rozlúčili sa naposledy so svojimi milými a ...uberali sa na stanicu, kde ešte stále húfy po uliciach uvažujú nad osudom. Chlapi sa nevrátia, alebo len mrzáci prídu a čo nás ešte čaká. Najlepšie pracovné sily, živitelia rodín odišli, doma je bezradnosť, ani robiť sa nechce, veď nevieme, ako začať, keď hlava rodiny chýba. Počas troch dní bola dedina ani po vymretí.
Ľudia sa začínajú chystať na dlhotrvajúcu zimu. Začínajú kopať skrýše pre zásoby a ukládať zásoby potravín. Po večeroch sa shromážďujú pri ampliónoch, aby vypočuli zprávy a hlavne cudzie zprávy počúvajú, lebo sú nám priaznivejšie a predpokladáme od nich viac pravdy. Viedeňský rozhlas je sledovaný tajne ako oficiálny prejav pre Slovákov. Ale i útecha z rádia je ľudu odobraná, keď koncom septembra úrady zabavia všetky rádioprijímače. Našou obcou prešly viacrazy transporty vojska. Následuje mobilizácia evidenčných koní, sedliackych vozov a motorových vozidiel. Bolo zakázané používanie a nosenie akýchkoľvek streľných zbraní. Zo školy odišli sme i so spr.S.Rabarom a tak tiež vyučovanie viazlo, lebo na trojtriedke behom mobilizácie vyučovala jedna sila. Počas mobilizácie bolo v obci zatemnenie. Zatiaľ události sa striedaly míľovým tempom. Žilinská deklarácia, mníchovská dohoda, to boly události, to všetko pôsobilo mohutným dojmom. Sjednotenie strán v Žiline a slovenská autonómia sú predzvesťou lepšej budúcnosti, a preto sa tváre vyjasňujú a občania sa pripravujú na nové slovenské dejiny.
Dňa 22.októbra utvorila sa Hlinkova Garda. Kaplán z Holíča a správca Rusina prišli na pripravenú schôdzu mládeže Jánom Pochylým a prehovorili o význame Hlinkovej Gardy. Tak z iniciatívy študenta Jána Pochylého vzniká v Petrovej Vsi Hlinkova Garda. Veliteľom bol ustálený Dominik Matula a všetky referentské funkcie boly vložené do rúk Jána Pochylého, ktorý sa v prvom rade zaslúžil o HG. Pred dvoma týždňami ustanovený Národný výbor a HG starajú sa o poriadok v obci.
Radosť z autonomie a z toho, že vojna bola dohodou zažehnaná, bola skalená dňa 2.novembra viedeňskou arbitrážou. Nespravodlivý rozsudok vyvolal v našej obci pobúrenie a zvýšil nenávisť k ...rozpínavosti. Do obce sa vrátil Ján Rybecký i so svojou rodinou, pretože bol zo svojho majetku na obsadenom území vyhnaný.
Dňa 20.novembra bola tiež u nás oslava sjezdu Slovákov. Po službách božích mal pri pomníku padlých slávnostnú reč zverolekár dr.Jozef Baránek, v ktorej vyzdvihol význam sjednotenia pre slovenský národ a ....k voľbám, ktoré budú 18.decembra, kládol jed....nemecký národ. Vo voľbách treba demonštratívne preveriť jednotu slovenského národa a svojim hlasom prejaviť dôveru vo vládu autonomistického Slovenska. Po jeho reči vystúpili predsedovia politických strán a vyslovili súhlas so sjednotením a vzdali sa funkcií. Súčasne predsedovia vyzvali členov, aby vstupovali do HSĽS a sami prihlásením sa predchádzali príkladom. Za stranu republikánov vystúpil Rudolf Hrubša, za fašistov Ladislav ........ Po celej dedine vialy zástavy slobodného Slovenska na znak radosti, že na Slovensku sa už začnú trieštiť národné sily do nepriateľských ....., že nastane uvedomelá, činorodá práca sprevádzaná radostným pocitom jednotnosti.
Dôkazom opravdivého sjednotenia bol deň 18.decembra. Dva dni pred voľbami shromáždeným občanom v starej škole vysvetlil D.Matula spôsob jednotného postupu pri voľbe. V deň volieb domy boly vyzdobené autonomistickými zástavami. O priebehu volieb najlepšie hovorí výsledok. Tu sa prejavila 100%-ná jednota. Obec bola „biela“, všetky hlasy boly pre HSĽS. Dňa 31.decembra HG poriadala upomienkovú oslavu na Mariu Kokošovú, obeť maďarskej brutality. Zo starej školy HG odobrala sa do kostola, kde vybavila pobožnosť za tragicky zahynuvšiu a za šťastnú budúcnosť slovenského národa.
31.decembra bolo nariadené sčítanie ľudu. Sčítací komisári boli: Silvester Rabara a Dominik Matula. Pri sčítaní bolo zistené, že obec má: 234 domov, 249 domácností, 1191 osôb, 238 čísiel domových. Podľa príslušnosti: 1154 slovenská, 30 Morava, 5 Čechy, 2 Maďarsko. Národnosť: 1138 slovenská, 15 česká, 4 maďarská, 1 poľská, 32 cigáňska, 1 nemecka. Náboženstvo: 1187 rim.kat., 4 ev.a.v. Dľa sčítania v roku 1930 bolo v Petrovej Vsi 1078 obyvateľov. Nepatrný prírastok za 9 rokov vysvetliteľný je tým, že z našej obce sa v uplynulej dobe mnoho občanov vysťahovalo do USA, Francie, Kanady, Brazílie, Argentány a Belgie. Viac rodín v roku 1930 odišlo na kolonie do Jatova a Bíny. Úroda tohto roku bola pomerne dobrá až na škody spôsobené myšami, ktorých bolo mnoho. I ovocie sa urodilo, zvlášť jabĺk a orechov bolo mnoho. Jednotlivci začali pestovať papriku. V roku sa narodilo 30 detí, 14 ľudí zomrelo.
Posledná úprava (Štvrtok, 11 August 2011 10:38)
Prvý rok autonomného Slovenska zahájený bol slávnostným VeniSancte a vrúcnou prosbou za šťastnejšiu budúcnosť Slovenska. Na prvom zasadnutí slovenského snemu dňa 18.januára zúčastnila sa z našej obce HG korporatívne a tiež občania, takže sme mali Bratislave 80 účastníkov. Začiatkom februára HG propagovala upisovanie pôžičky na obrodu Slovenska a docielilo sa pozoruhodných výsledkov.
V marci odišiel doterajší vedúci notár Peter Niertuš a na jeho miesto nastúpil vedúci notár Michal Szabó, ktorý sa uviedol ako agilný pracovník, lebo ihneď bol ochotný spolupôsobiť pri všetkom kultúrnom podnikaní. Na pohľad zdálo sa, že politická hladina sa už ukľudnila a preto nastal v noci z 9.marca na 10.marca u nás poplach, keď občania boli vyburcovaní z nočného spánku hrmotom prechádzajúcich áut a tankov smerom na Šaštín. Nik si nevedel vysvetliť príčinu nočných presunov motorizovaného vojska a tankov. Až na druhý deň sa dozvedáme, že vojsko má za úkol potlačiť „revolučné“ hnutie na Slovensku. U nás je absolutný kľud a nevidíme dôvodov, prečo by sa snáď inde Slováci búrili. Ihneď bol vydaný rozkaz miestnej HG, aby bola v pohotovosti a večer od 7.hodiny už chodia po obci hliadky HG, aby dozerali na poriadok. Až keď sa začaly ozývať hlasy nepriateľov autonomie a vyhrážať sa, že gardistov budú vešať, pochopili sme pravý stav vecí.
Teda o našu autonomiu sa jedná. Potom sledujúc správy z rádia hoci nejasné a protirečiace si, pochopili sme, že na popud nepriateľov Slovenska bolo české vojsko komandované na Slovensko, aby vyvolalo puč. Tu sa zmocnila občianstva fanatická nenávisť proti všetkému, čo bolo v súvislosti s Čechmi. Po uliciach sa zhlukovali ľudia a zo všetkých strán bolo počuť výkriky: “Češi von!“Medzitým stále prebiehaly cez našu obec autá a tanky s českým vojskom a už i na týchto občania nenávistne pokrikovali. Hlinkova Garda už obdržala potrebné inštrukcie a preto pravideľne konala službu a ukľudňovala mysle pobúrených občanov. Nevedeli sme ešte stále, ako sa veci vyvinú. Ľudu sa zmocňovala túha pomstiť sa na miestnych Čechoch a na Čechoch na štátnom veľkostatku. Len poriadkovej službe HG možno ďakovať, že neprišlo k vážnejším incidentom. Ešte 11.marca sme pozerali s obavou do budúcnosti. V noci na 12.marca začínaly sa autá, tanky, autobusy, motocykle a už i autá z civílnymi osobami vracať z Bratislavy smerom na Moravu, práca pre HG, ktorá musela každé vozidlo prezerať, legitimovať a chrániť utekajúcich Čechov pred hnevom občanov. Behom 5 najrušnejších dní sa nepracovalo, boly sviatky, rodial sa slovenská sloboda. Každý si bol vedomý významu událostí. A keď dňa 14.marca ozval sa z rozhlasu unavený síce, ale radostným dojatím zvoniaci hlas šéfa propagandy Alexandra Macha, ktorý krásnymi slovami oznámil usnesenie slovenského snemu, že Slovensko sa stáva dnešným dňom rovnoprávnym členom rodiny europských štátov, že sa stáva slobodným a od nikoho nezávislým, nastalo všeobecné nadšenie. Jeho pohnuté slová rozvučaly hymnu radosti v srdciach všetkých občanov. I ten hlas zvona, ktorý sa ozval z veže, jásavo oznamoval, že Slovensko je už pánom toho kúska pod Tatrami. Ľudia sa schádzali na uliciach, vzrušene debatovali o uplynulých dňoch a radovali sa z jara našej slobody. No nebýva radosti bez hlenu. Prišly dni, v ktorých sme všetci zvieraly ruky v päste. Vpád Maďarov na východe pobúril mysle a ihneď sa hlásili gardisti dobrovoľníci, aby vlastným životom hájili územie nášho štátu. Ale rozkazom oblastného veliteľa boli dobrovoľníci prinútení upustiť od sebažertvy. Do zbrane boli povolaní títo najmladší záložníci: Ján Krajíček, Kamil Jarábek, Miloš Rehák, Ľudvik Polák, Štefan Rakvica, Štefan Surový, Ján Solárik a Milán Vaculka. I po údatnej obrane našej mladej armády museli sme sa s ľútosťou zmieriť s ústupkami pre Maďarov.
Dňa 7.mája poriadala miestna Hlinkova Garda za spoluúčasti školy pietnu spomienku smrti M.R.Štefánika. Oslava bola na školskom dvore. Vchod do školskej budovy bol vyzdobený v prostriedku obrazom Štefánika. Slávnostným rečníkom bol vedúci notár M.Szabó. Ženský sbor zaspieval trojhlasne hymnu „Kto za pravdu horí“ a ostatný program bol vyplnený príležitostnými básňami.
Dňa 18.mája pristupovaly školské dietky k prvému sv.prijímaniu. Do kostola išly v sprievode za zvukov miestnej hudby.
Koncom mája odišla učiteľka Anna Šimoníková do Čiech.
Na sviatok Petra a Pavla bola poriadaná na ihrisku slávnosť na ukončenie školského roku a pri tejto príležitosti bola založená Hlinkova mládež kaplánom..................... a spr. školy z Holíča Rusinom....
Vodcovstva HM sa ujal spr. školy Silvester Rabara. Zatiaľ svetová situácia sa vyostruje a hrozí válečný konflikt nemecko-polský. Až prvého septembra vypukla vojna nemecko-polská a vtedy tiež my sme sa zúčastnili vojny po boku Nemecka, aby sme hájili .......záujem. Na mobilizačnú vyhlášku nastúpilo z našej obce do zbrane 61 záložníkov. 1.septembra do zbrane nastúpil tiež vel.HG a učiteľ D.Matula. Správca školy S. Rabara si zlomil v prázdninách....., takže opäť ako v minulom roku vyučovala vo všetkých troch triedach jedna učiteľská sila. Bola to Anastázia Tokošová, zvolená 1.septembra na našu školu. Tento stav potrval až do 2.novembra, kedy nastúpil i Silvester Rabara i z vojny sa vrátivší D.Matula.
Tohto roku bola prevedená akcia sadenia ovocných a okrasných stromkov. Vysadené bolo 120 ovocných stromkov na priestranstve za cigáňskymi búdami. 100 jabloní vysadené bolo na školskom pozemku, na cintoríne a na svahu pred cintorínom. 60 ovocných stromkov bolo vysadené pred novou...pri kostole, pred farou a pri hradskej pod Kanižou.
V tomto roku boly obilniny poškodené myšami, najmä jačmeň a ďateliny. Obec dostala 1,5 vagóna jačmeňa za sníženú cenu 80 Ks za q ako podporu na osivu.
Dňa 6.decembra bola usporiadaná školou miestna mikulášska besiedka s nádielkou dárkov pre chudobných.
Začiatkom novembra HG ukončila sbierku na zlatý poklad Slovenského štátu. Urban Ušál daroval zlatý prsteň, zlatú bróžu a strieborné mince. Iné zlaté predmety a strieborné mince darovali: Alfred Pruszkay, Maria Poláčková, Štefan Jakubáč, Jarolím Pochylý, Ján Hrubša,. Menšie dary a peňažité čiastky poskytli 23 darcovia.
V roku sa narodilo 29 detí a zomrelo 19 ľudí.
FOTOGRAFIA – POHĽAD NA PETROVU VES
Posledná úprava (Štvrtok, 11 August 2011 10:41)
| Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
| 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 |
27
1
|
28 |
| 29 | 30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Priamo vo vašom telefóne
