1921-1930

Ľudové zvyky

Dosiaľ zachované sú zvyky spojené s cirkevnými obradmi vianočnými a veľkonočnými, fašiangové veselice a svadobné obrady. Ľudovú pieseň už temer nepočuť okrem svadieb. Nahradzujú ju s oblubou prevzaté frivolné šlágre a odrhovačky trempského pôvodu prinášané vyslúžilými vojakmi. Ľudová pieseň iba školou už pestovaná nenachádza porozumenia. Po stránke rečovej možno zaznačiť iba úpadok. Rázovité dedinské nárečie s typickými výrazmi: dzedzina, biu, stodoua, dum, enem, včil, vúz, puh, stúu, krev, konáček, cauta, zvíra, atď. sa mení a ešte viac vzďaľuje od písomnej slovenčiny tým, že preberá množstvo skomolených čechoslováckych výrazov, ktoré sú rovnako neľubozvučné v češtine ako v slovenčine.

Vierovyznanie občanov

Obec je toho času stopercentne rímskokatolícka. V 19.storočí bolo tu až 150 židov, ktorí tu mali dosiaľ zachovanú sinagogu a cintorín. Následkom príbuzenských sňatkov medzi miestnymi židovskými rodinami nastáva degenerácia a úbytok, takže prevrat zastihol tu už iba 6 židovských rodín s 23 členmi. Ľud zbožný svedomite navštevuje nielen služby božie nedeľné, ale i vo všedné dni často býva kostol naplnený, zvlášť v zime. Najväčší vliv po stránke výchovnej má na ľud miestny duchovný. Od roku 1895 pôsobil tu farár Jozef Celly nielen ako vzorný pastier, ale i ako národný buditeľ, zakladateľ kat.čít.kruhu, potravného družstva, vzorný hospodár farských pozemkov a všestranný poradca sverených ovečiek. Preťažený prácou vyžiadal si za pomocníka kaplána Alojza Blahu, ktorého z vlastných prostriedkov vydržiaval, lebo kaplanka tu nebola systematizovaná. Následky prepracovanosti dostavily sa v predčasnom ochabnutí a v plúcnej chorobe. Neúprosná smrť zakončila predčasne požehnaný život tohto vzorného drobného pracovníka na povznesení slovenského ľudu dňa 7.februára 1922. Pochovaný bol na miestnom cintoríne. po ňom po 6-ročnom pôsobení tiež jeho nástupca Peter Jambor známy svojou štedrosťou odišiel na večný odpočinok. Behom jednoho roku fáru spravoval administrátor Hugo Sulík, na čo prevzal fáru František Šafár, farár podnes tu pôsobiaci. V roku 1925 pozval farár Peter Jambor dp.misionárov, ktorí tu vydržiavali sv.missie, an pamiatku čoho bol postavený pri kostole drevený kríž. Dňa 2.októbra 1932 mal miestny občan Štefan Michálek primicie. Tu držal si každý občan za povinnosť prispeť tiež hmotne k zdaru tak jedinečnej a vítanej slávnosti. Na 6000 veriacich sprevádzalo novokňaza ku stolu Pána.

Predprevratový režim neposkytoval pospolitému ľudu možnosti vzdelávať sa politicky, lebo nebolo slobodného prejavu a mienky. Národné povedomie i pod tlakom maďarizácie sa udržiavalo zásluhou uvedomovania si, že Slováci spoločne trpia a nebolo podmienok pre samostatné politické .............

Preto v prevrate je politický chaos. V roku 1919 zakladá sa miestna organizácia slovenskej ľudovej strany. Prvým predsedom bol Ondrej Vaculka a na to založená bola miestna organizácia agrárnej strany pod predsedníctvom Antonína Vaňka a zásluhou Ambróza Vaňka inženiera v Bratislave. Tieto dve strany vytvorily dva protiľahlé politické aj záujmové tábory, medzi ktorými trenice trvajú až podnes. Iným politickým stranám sa tu podarilo zachytiť už iba v zlomkoch  a voľbách do obce, okresu, parlamentu a neskoršie do krajiny, iba medzi týmito dvoma stranami bol boj o prvenstvo, z ktorého pravidelne víťazne vychádzala strana „ľudová“. Kladnou  hodnotou politických strán bolo, že oboznamovaly občianstvo s praxou demokratického zriadenia, občianstvo sa politicky ustaluje a vzdeláva. V roku 1924 bola založená robotníkom  Františkom Michálkom odborová organizácia robotnícka „Kresťanskí sociáli“. Vznikla z potrieb robotníkov štátneho veľkostatku Petrova Ves, lebo i tu robotníci prichádzajú k presvedčeniu, že len organizovaní môžu vôči zamestnávateľovi uhájiť svoje zájmy a práva. V miestnych politických pomeroch však je to organizácia bezvýznamná, ktorá v obecných voľbách nedocieľuje úspechu. V roku 1931 do obecných volieb yvstupuje strana fašistická vedená Ladislavom Langerom. Dosiahla pozoruhodného úspechu, lebo získala 90 hlasov a tým  i vliv na politické vedomie a správu obce. Prvý raz vystúpila tiež strana živnostenská, ktorá získala jednoho zástupcu do obecného zastupiteľstva. Vo volebných rokoch 1924 a 1927 v parlamentných i v obecných voľbách podelili si hlasy dvaja politickí rivali tak, že „ľudová strana“ mala 2/3 hlasov, „agrárna“ 1/3 hlasov. V roku 1931 fašistická strana odpútaním 90 hlasov oslabila stranu „ľudovú“ a to pre nesrovnalosti v miestnej organizácii. Paralelne s politickou mocou v obci delily sa i o správu v obci dve najsilnejšie strany. Starosta doteraz bol „ľuďak“.

V prvých dňoch prevratových agendu  notárskeho úradu viedol V. Morkes. V júli 1919 definitívne prevzal notariát Ján Fódor. Jeho synovia, priekopníci  rodobrany, uviedli do života rodobranu v našej obci, za čo bol suspendovaný. Po čase disciplinárneho vyšetrovania bol poverený vedením  obecného úradu notár Vojech Váry, ale temer po polročnom vyšetrovaní bol Jan Fódor rehabilitovaný a preto saopäť ujal úradu.

V tomto období bola postavená obecná váha v cene 30000 Kč. Obecné prirážky boly 164%.

Dobrodiním pre ľud je miestne úverové družstvo, založené v roku 1924. Má tú výhodu, že dedinský roľník, nemusí ukladať ušetrené  peniaze v cudzích bankách, ale v obci, kde ich má zaručenejšie, poneváč členovia správy poznajú dobre majetkové pomery jednotlivých občanov a preto nepožičajú tomu, kto by bol nespoľahlivý. Za uložené peniaze z družstva dostáva sa 5% úrok. Kto si chce peniaze z družstva vypožičiať, musí sa stať členom (zaplatí 50 Kč, ktoré sa mu tiež úrokujú na 5%) a zaistiť dvoch ručiteľov. Za vypožičané peniaze sa platí 7,5 % úrok. Zásluhu o rozvoj družstva mal Rudolf Hrubša, roľník, ktorý bol predsedom od roku 1924 až do 1930. Rozdal škol. deťom pokladničky, prijímal od nich aj tie najmenšie vklady, takže sa naučily šetriť a ukladať už od mladosti.

Správu  úverného družstva v tejto dobe vedú: 1.František Štepánik, predseda, 2. Rudolf Hrubša, podpredseda, 3. Michal Ondráš, 4. Kristian Duchoslav, 5. Štefan Michálek.  Okrem týchto je 6 členov dozorčieho výboru.

Nie je zvláštnosťou, keď ešte pred Vianocami niet snehu. Vynimočne v roku 1928 bola tak krutá zima, že na také spústy snehu sa ani  najstarší pamätník v obci nepamätá. V prvej polovici marca orná pôda rozmrzá, takže sa môže začať siať. Prvé búrky počínajú v marci. Nebývajú časté ani príliš silné. Prietrž mračien, taktiež krupobitie sú zjavom zriedkavým. Podmienky pre zdárne pestovanie obilin a iných hospodárskych polných produktov sú prajné. Pôda je dosť úrodná, prinášala by však viac úžitku, keby atmosferické srážky boly pravidelnejšie a keby ju vedeli niektorí roľníci lepšie využiť. Značný prevrat v polnom hospodárstve spôsobilo pestovanie cukrovej repy.  Má vliv aj na národohospodárske a sociálne pomery. Obrábanie pôdy stalo sa účelnejším, hnojenie vydatnejšie. Cukrová repa pestuje sa od prevratu.

Až do roku 1930 mohol každý pestovať ľubovolné množstvo, v roku 1930 bol určený kontigent. To znamená, že môžu pestovať len jednotlivci a to určité množstvo. Pestitelia sú viazaní smlúvou, platnou vždy na jeden rok. Skrajkov a chrástu používajú ku krmeniu dobytka, bulvy (odrezaná repa) odvádzajú do cukrovarov v Hodoníne, Uhor. Hradištu, Slavkove a Uhor. Novej Vsi pri Bratislave. podmienky sú nasledujúce: Kto má odviesť 10q repy, dostane zdarma 1 kg semena, potom z 1q repy 60 kg surových rízkov, zo 100q-4 až 5 kg  cukru. Melasu neberie nik pre obťažné vozenie, miesto nej sa dostanú peniaze. Sušené melasové rízky sa berú málo, ačkolvek je to výborné krmivo pre dobytok, kone aj ošípané. Pripadne ich z 1 vagona repy 6q. Za 1 q repy platí sa v poslednej dobe 12 Kč. Dá 25 – 26 q z 1 ha.

Z obilin sa so zdarom pestuje: Räž, ktorá vynáša 16-18 q zrna z 1 ha. Ustálených druhov niet, sú to väčšinou novšie, výnosnejšie. Starodávna räž sa objaví len zriedka. Pšenica, tuná menovaná žito ozimné, dá priemerne 19-20 q zrna z 1 ha. Osvedčuje sa odruda dioségska č.777. Za ňu odbržal miestny roľník Rudolf Hrubša pochvalný diplom od Lesnickej jednoty. Jačmeň vynesie 23-25 q zrna z 1 ha. Najrozšírenejší je hanácky, zvaný proskovec. Za tento obdržal vyššie menovaný roľník I.cenu od Zemedelskej rady a síce zlatý svätováclavský dukát na hospodárskej výstave v r. 1928. Ovos sa pestuje len pre domácu potrebu, kukurica (turecké žito) tiež. Zemiaky pre domácu potrebu aj na predaj, krmná repa (červená) pre dom.potrebu. Na menšej ploche sa pestuje mak, fazula, kapusta, tekvice.

Domáceho dobytka je dosť. Po vojne ceny dobytka veľmi stúply.  Ovce sa tu nepestujú už asi 50 rokov, poneváč pašienky zmizly a boly premenené na úrodné polia. Do tej doby, kým pašienky jestvovaly, bol tu aj obecný pastier, ktorý pásal dobytok z celej obce. Teraz sa krmenie deje len v maštaliach, najviac zeleným krmivom. Používa sa aj jadrnejších krmív, tiež aj räžných a žitných otrúb a jačmenného šrotu. mlieko a mliečne výrobky sú zväčša len pre domácu potrebu. Lúk je pomerne málo a všetky sú pri Morave, vzdialené až na tri hodiny cesty. Výťažok z 1 ha je asi 18-20 q sena, otavy len polovina.

Značných úspechov v oboru ovocinárstva získal miestny štátny veľkostatok (majér), pri ktorom je zriadená ovocná školka. Založená je v roku 1923 a teraz obsahuje asi 35000 rôznych ovocných stromkov. Zahradníkom je František Šperka, ktorý svojou svedomitou prácou najviac prispel k jej zveľadeniu. Pestujú sa nasledujúce ovocné stromy:

1. Jablone a to Zlatá zimná parmeta, Rtt. Baumannova, Ontario, Jonathau, Parkerov Jadernáč,  Boskoopske, panenské, Wagenerovo, Boikovo u Wilhelmovo. Posledné 2  druhy pre piesčité pôdy.
2. Hrušne – letný druh: Clappova Americka, jasenné druhy: Williamsova, Hardýho máslovka Charnenská, president Masaryk
3. Čerešne: Lauermannova, Hedelfingská, Troprichterova, Lyonská, Rychlice nemecká, Winklerova
4. Švestky (trnky): Švestka domáca, pre piesčité pôdy Švestka agenská
5. Meruňky: Velko Pavlovická, Uhorská najlepšia

Novozaložený ovocný sad obsahuje 405 stromkov, složený je z ôsmych druhov ovocia. Celkom vysádzali v majeri po mrazovej katastrofe (v roku 1928) asi 500 jabloní, 600 čerešní, 200 švestek. Čerešne predávajú buď licitačne lebo oferne. Výťažok aj príjem sú veľmi rozdielne v jednotlivých rokoch. Úroda čerešní sa pohybuje medzi 60 – 200 q – príjem za ne 2000 – 18000 Kč.

Príjem za jablone a švestky činí 500 – 9000 Kč, dľa úrody.

Výsledky sčítania z 1.dec. 1930 sú nasledujúce:

obydlených domov 205, bytových stran 239, prítomných obyvateľov úhrnom 1078, mužov 513, žen 565, nábož.vyznania rím.-kat. 1078, československej štátnej príslušnosti 1077, z nich bolo národnosti československej 1041, nemeckej 3, maďarskej 3, inej a neudanej 30, cudzích príslušníkov 1, prítomných obyvateľov povolánim príslušných k zemedelstvu 902, priemyslu a živnosti 86, obchodu 23, doprave 1, verejnej službe a slobod.povolaniu 13, domácej a osobnej službe 45, bez udania povolania 8.