Popis obce

Prvá kronikárka Anna Votavová popísala našu obec takto:

"Obec Petrová Ves leží v údolí pri hlavnej hradskej, ktorá spojuje Moravu so Slovenskom a síce 10 km južne od Holiče. Obec začíná sa tam, kde sa spomenutá hradská stretáva z hradskou od Gbely, ktorá ide smerom západným. V tom istom mieste odbočuje z hlavnej hradskej ulica, zvaná Radlinská (ľudovo Druhá strana). Táto je z hlavnou ulicou Štefánikovou (pozdĺž hradskej) spojená ulicou Prostrednou a Zadnou. Tam, kde táto ústi do ulice Radlinského, odbočuje z nej cesta smerom juhovýchodným k blízkej dedinke Letničiu, odkiaľ ľudia dochádzajú do miestneho kostola. Najchudobnejšia čiastka obce zvaná Kaniža rozkladá sa po pravej strane hradskej (ideme-li smerom od Holiče) hneď pri vstupu do dediny. Ku Kaniži pridružuje sa miestny cintorín.

Po ľavej strane hradskej (od Holiče) je stará školská budova, v ktorej sú dve učebne, byt správcu školy a 1 izba pre učiteľa. Je veľmi starého pôvodu, kedy bola  postavená, nedá sa presne zistiť. Kanonická Vizitácia z r.1756 ju spomína už ako jestvujúcu, opisuje jej polohu a poznamenáva, že niet v oblasti pamätníka, v ktorom roku sa stavala. V tých časoch bola jednotriedna, keďže návšteva školy nebola povinná. Po zavedení povinnej školskej dochádzky od 6. – 12. roku,  XXXVIII. zákonným článkom z roku 1868, nestačila jednotriedka, preto r. 1879 bola o jednu triedu rozšírená. Bolo to potrebné aj z toho dôvodu, že až do r.1893 dochádzaly do miestnej školy aj deti zo súsednej obce Letničia. Dvojtriednou zostala až do roku 1930/31.  V školskom roku 1929/30 bolo v I.triede 97 žiakov, v II. – 66 žiakov, preto sa musela rozšíriť v šk.roku 1930/31 na trojtriednu. Provizorná učebňa pre III.triedu bola v dome Jozefa Rúska. Počiatkom škol. roku 1932/33 stala sa štvortriednou. Nová školská budova bola vystavaná v roku 1933. Vedľa starej školskej budovy je fara a za ňou kostol, ktorý je veľmi starého pôvodu.  Pochádza z roku 1093 a svätenina tohto pôvodného chrámu je podnes nezmenená. Podľa kostola sa dá súdiť, že obec Petrová Ves je jedna z najstarších v skalickom okrese. Pri kostole stojí drevený kríž s ozdobami, ručne rezanými. Ďalej je socha sv.Jana, postavená v r.1862 na pamiatku, že syn Miklósa a Gabrielly Boltizsár bol šťastlivo vytiahnutý zo studny a zachránený tak od istej smrti. Z vďaky sa stal kňazom. Hrdinným zachráncom bol istý Štefan Kubinec. Uprostred obce je socha sv.Floriana, postavená nákladom obce v roku 1844. Neskôr v  1864 roku postavila obec sochu sv.Vendelína. Odvtedy sú dni sv.Vendelína a sv.Floriana obecnými sviatkami a konajú sa k sochám procesie. Za dedinou smerom k Holiču je malá kaplnka, ukrytá pod mohutnou lipou. Ústné podanie hovorí, že je staršia ako dvesto rokov.

Celková výmera všetkých rolí je 2058 jutár 701 □siah, lúk 263 jutár 1324□ siah, lesov 69 jutár 241 □siah, záhrad 33 jutár 724 □siah, pastvín 9 jutár 1250□siah, neplodnej pôdy 115 jutár 950 □siah, celkom 2550 jutár 390□siah.

Pozemky miestneho chotára majú nasledujúce názvy: Za humny, Peklo, Zelnice nad Peklom, Pred majerom, Za majerom od Unína, Niva od majera, Niva pri Babinom, Nad babim dolom, Bresty od Radimova (pomenované tak preto, že tam bývaly brestové háje), Brestov – sekery, Sekera, Od hája nad lúku, Prídanky od hája za mlýnom, Malé pole od hája, V jazerkach (v tých miestach bývaly pastviny a niekoľko rybníčkov), Na slaniskách, Na slanisku, Malé pole od hráze, Nad studenkú, Prídanky nad sady, Vinohrádek a zahumny, Od zabitého (vyorávaly sa tam ľudské kosti), Pole pred Illy, Pole k háju, Háj, Lipovec, Zajačí hora, Vinohrady, Otrč hora, Prostredné Vinohrady, Medzi Vinohrady, Pod Hurbánkem, Pod Illy, Illy, Nad Fugelaizem, Vinohrady nad sklepy, Novosádky, Pred sklepy, Pod Fugelaizom, pole v úzkych, Lúky pri Morave  Boltizárka Šásí????

Sčítanie z roku 1919 ukazuje v našej obci tieto výsledky: počet domov – 204, počet obyvateľov – 1125, mužských 540, ženských 585, národnosti československej 1082, rusínskej 1, maďarskej 11, nemeckej 6, inej 25, vierovyznania rím-kat. 1083, gréc.-kat. 2, evang.aug.vyzn. 25, židovského 15.

Väčšina obyvateľstva živí sa roľníctvom, značná část chudobnejších je zamestnaná v majeru, buď trvale, lebo ako sezonní robotníci. Niekoľko mužov je zamestnaných v naftových doloch gbelských, kam každodenne dochádzajú. zo živnostníkov sú tu 3 obchodníci miešan. tovar., 1 pekár, 2 hostinskí, 2 kolári, 2 stolári (nedávno tu usadení), 2 zámočníci, 2 kováči, 2 krajčíri, 2 obuvníci, 1 mäsiar, 1 výrobca tehál a tašiek na pokrývanie strech. V dobe založenia tejto pamätnej knihy sú v obci nasledujúci činitelia:

Členovia obecného zastupiteľstva:

1. Andre j Vaculka, starosta                             2. Adolf Sklenovský, obv. notár

3. Štefan Vanek, miestostarosta                      4. Ladislav Buček, radný

5. Kliment Hrubša, radný                                 6. Ladislav Langer, radný a obecný pokladník

7. Ján Olša, radný                     8. František Šafár,                       9. Ladislav Šebesta,

10. Mikuláš Polák                    11. Michal Pochylý                     12. Valentin Rehák

13. Štefan Baňovič                  14. Michal Ondráš                       15. Ladislav Malík

16. Florian Kocák                    17.  Marek Vaculka                     18. Theodor Holič

19. Štefan Lorenc 

Členovia obecnej finančnej komisie:

1. Ladislav Šebesta               2. Florian Kocák                 3. Valentin Rehák

4. Rudolf Hrubša                    5. Štefan Matula                  6. František Štepánik

Členovia školskej stolice:

1. František Šafář, predseda     2. Ján Marhulík, zápisník   3. Ladislav Buček, podpredseda

4. Andrej Vaculka, kurátor        5. Jarolím Pochylý,               6. Ladislav Šebesta

7. Valentin Rehák                      8. Cyril Fehér                       9. Mikuláš Polák

10. Florian Kocák                      11. Stanislav Tomša             12. Gašpar Albrechta

Členovia učiteľského sboru:

1. Ján Marhulík, organista a správca školy           2. Anna Votavová, def.učit.,
2. Richard Šimoník, doč. učiteľ                            4. Anežka Pospíšilová, doč.učiteľka

Obvodný notariát, ku ktorému patrí aj obec Letničie, je umiestnený v budove obecného úradu. Obvodným notárom je Adolf Sklenovský. Poštový úrad je tiež v mieste. Vlastnej budovy však nemá, nachodí sa v dome rodiny Pruszkayovej. Na železničnú stanicu sa chodí do Gbel, kde je aj obvodný lekár a lekárňa. Okresný úrad, okresný súd, berný úrad, školský inšpektorát, ku ktorým Petrová Ves patrí, sú v Skalici, dôchodková kontrola v Holiči. Najbližší telegrafný úrad je v Gbeloch. V mieste je štvortriedna r.k. ľudová škola, do meštianskej školy chodia deti do Holiče.

Všetci obyvatelia sú náboženstva rím.katol., farný úrad majú v mieste, dekanát v Šaštíne, biskupstvo v Trnave. Pred prevratom boli tu aj Židia, ich modlitebňa je dosiaľ zachovaná, tiež aj cintorín.

Na lesy je kraj veľmi chudobný. Pri východnej čiasti obce je tak rečené Peklo, kde malý hájik tvoria vŕby, olše a topole. Preteká tade aj potok a vedie chodník do Letničia popri tehelni. Pri hradskej, vedúcej k Šaštínu je petroveský háj, ktorý je zčiasti majetkom obce, zčiasti patrí urbáristom (spoločníkom). Každý rok sa vyrubuje, buď na holo, lebo len čiastočne, aby sa podporovalo omladzovanie lesa prirodzeným spôsobom, udržovaním samorostlých náletov. Po vymýteniu na holo, zakláda sa nový háj vysadzovaním semien. Je to háj listnatý. Najviac je dubov, menej habrov, agátov, osýk, nepatrne bukov. Smrek a jedľa sa v lesoch nevyskytujú, len ojedinele v niektorom humne. Z krovín vidíme v obci a okoliu veľmi mnoho bezu čierneho (ľudove kozičky), orgován (strenka), kustovnicu a iné. Na kvetiny nie je kraj chudobný. V háju sa vyskytuje mnoho voňavej konválie, na lúkach bežné druhy kvetov, v poliach medzi obilím rudé (vlčie) máky. z vtáčkov je tu škovránok, lastovička, konipas, sýkorka, chocholúš, červenka, strnad, hojne vrabec. Za krásnych májových večerov slyšať tlkot slávika. v poli sa hojne vyskytuje kuroptva, čiže jarabica, ktorá poskytuje vedľa zajáca polného najväčšiu korisť našim strelcom. Na príhodných lesných miestach vidno aj bažantov, pri jarnom sťahovaní objavia sa tiež sluky a divé husi. Z užitkovej zveri  je tu ešte srna, zo škodnej líška, ktorá sa však vyskytuje veľmi zriedka. Podnebie je mierne. prvé mrazy nastávajú v prvej polovici novembra, posledné ku koncu apríla, ojedinele v máju (ľadoví muži). Koncom roka pôda úplne zamrzá. Sneh sa obyčajne dlho neudrží a padá-li kľudne bez vetra, nenapadne ho viac ako 50 cm."

" Ovocinárstvo je u nás na veľmi nízkom stupni, ačkolvek klimatické podmienky sú prajné. Vyskytujú sa čerešne, trnky, menej hrušne a jablone. Ojedinele tiež marhule, hojne vlašský orech. Z ovocných krov sa v niektorých záhradach pestuje rybíz, egreš a vinná réva. Ošetrovanie stromov sa omezuje na vyrezavanie suchých konárov a na natieranie kmeňa vápnom, smiešaným s hlinou. Stromy trpia najviac hmyzom (húsenice, chrústi). Pečliví hospodári, tiež aj školské dietky týchto škodcov ničia.

K doplneniu všestranného obrazu obce podotýkam, že ešte niektoré stavänia a väčšina stodôl sú kryté slámou, táto upomienka na staršie doby však ceľkový pekný vzhľad obce neporušuje. Čo však oku príliš neľahodí, je niekoľko cigánskych chalúp, nachádzajúcich sa po ľavej strane hradskej, vedúcej od Holíča, hneď pred vstupom do dediny. S tým sa však už na našich dedinách musíme smieriť. Odhliadnúc od toho možno smelo povedať, že obec Petrová Ves pôsobí príjemným dojmom, poneváč nielen pekné sedliacke stavänia, ale aj tie najchudobnejšie chalúpky, sú čisté a usporiadané."

Posledná úprava (Sobota, 23 Júl 2011 09:54)