Get Adobe Flash player
POZRITE SI: vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže a zámer predaja obecného majetku v príslušných záložkách.

Novinky

spomienkovy...
hody_2015_1...

Stavanie máje 2011

Užívateľské hodnotenie: / 3
SlabéDobré 

30.apríl, čas na postavenie máje. Kultúrny klub v spolupráci s Obecným úradom v Petrovej Vsi sa na túto udalosť už dlho pripravoval. Očakávalo sa dobré počasie a vydarená akcia pre občanov Petrovej Vsi. Celé to začalo  výberom vhodného stromu v lese počas  týždňa .

Priviezol sa, očistil sa – samozrejme, sám nie, muselo sa to urobiť ručne – a čakal na svoj čas. Prípravy začali v sobotu okolo deviatej hodiny. Čo všetko chlapci a dievčatá urobili? Pripravili všetko potrebné  pre bufet, priviezli guláš uvarený deň predtým – ten  bol dobre naležaný a, ako sa vyjadril Igor Juriga, varili ho všetci z kultúrneho klubu. Bolo to také „celokultúrnoklubové“  dielo, aby nebolo zle len na jedného, ak by nebol dostatočne chutný.  Pripravili stoly a lavice na posedenie, postavili táborák z polien, okolo neho sedenie, v parku postavili  skákací hrad pre deti a dospelých do 40 kg  J, disdžokej si pripravil svoju aparatúru. Práca im išla od ruky a štrnásta hodina prišla „cobydup“. Okolo avizovanej 14-tej hodiny sa priestranstvo pred kultúrnym domom začalo zapĺňať ľuďmi. Slniečko zatiaľ svietilo, vetrík pofukoval, no mračná prichádzajúce od západu  „hrozili“ náhlou zmenou počasia.  Detičky zo školičky ozdobili vrcholček stromu farebnými stužkami a máj sa mohol začať stavať. K ruke bol dostatočný počet chlapov, každý chcel priložiť ruku k dielu. Stavali ho ručne, veď ako sa hovorí, ručná práca je ručná práca J. Ej, máme my to tu ale silákov! Hej, rup, heeej rup, párkrát sa ozvalo, troška sprava potiahnite, zľava to držte a poďme, hééj, rup,.... Marián Kocák to mal zasa v rukách, či vlastne v očiach. Dával pozor, aby chlapi správne ťahali a správne držali. Máj bol postavený za pol hodinky. Ešte posledný pohľad každého zo stavajúcich, či sme dobre postavili, a pohľad prizerajúcich sa, či dobre postavili. Máj stál narovno, nepadal. Je vyšší ako minulý rok, dúfajme, že vydrží májové vetry. Po dobrej práci kalištek domáceho páleného dobre padne, pán Langer priniesol chlapom ochutnať tú svoju. Pán starosta zapálil prvomájový táborák, detičky sa už nemohli dočkať  opekania špekáčikov. Vatra pekne dymila, trošku sa „zaúdili“ i návštevníci sediaci v smere vetra. Všetci  pekne posedeli, „pokecali“  so známymi, guláš ochutnali i pri dobrej muzike si niektorí „zakrepčili“ a až nadránom poslední z prvomájovej oslavy odišli.

Poďakovanie za ďalšiu z radu akcií v Petrovej Vsi patrí členom KKT, Obecnému úradu i všetkým občanom Petrovej Vsi, ktorí sa zapojili do prvomájových aktivít.


mj 2011_009#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_009.jpg
mj 2011_009
mj 2011_009 mj 2011_009

mj 2011_011#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_011.jpg
mj 2011_011
mj 2011_011 mj 2011_011

mj 2011_020#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_020.jpg
mj 2011_020
mj 2011_020 mj 2011_020

mj 2011_026#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_026.jpg
mj 2011_026
mj 2011_026 mj 2011_026

mj 2011_036#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_036.jpg
mj 2011_036
mj 2011_036 mj 2011_036

mj 2011_050#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_050.jpg
mj 2011_050
mj 2011_050 mj 2011_050

mj 2011_058#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_058.jpg
mj 2011_058
mj 2011_058 mj 2011_058

mj 2011_081#phocagallerypiclens 18-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/stavanie_maje/mj 2011_081.jpg
mj 2011_081
mj 2011_081 mj 2011_081


 

Prichádza máj, lásky čas...

Užívateľské hodnotenie: / 2
SlabéDobré 

Byl pozdní večer – první máj –

Prichádza máj, lásky čas...

večerní máj – byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zaváněl háj.
O lásce šeptal tichý mech;

květoucí strom lhal lásky žel,
svou lásku slavík
růži pěl,
růžinu jevil vonný vzdech.

Kto by nepoznal minimálne prvé štvorveršie z básne Karla Hynka Máchu? Máj, mesiac lásky, sa blíži míľovými krokmi... Čím je tento mesiac charakteristický? No najprv tou láskou, to určite, a potom "májom".

Máj je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou, smrti so životom; symbol na jar sa obnovujúcej prírody. Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich silu prírody a tancom prejavujúcom radosť z víťazstva jari na zimou.

Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky, ktoré mali chrániť ľudí pred zlými duchmi a chorobami. V strednej Európe stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána, ako prejav úcty a žičlivosti pred kostol, radnicu a domy popredných mešťanov.

Stavanie májov patrí medzi tradičné zvyky i na Slovensku. Stavanie májov bolo sprevádzané muzikou, tancom, spevom a pitím. Zvyčajne v predvečer 1. mája stavali mládenci svojim vyvoleným dievčatám pod obloky máje. Obyčajne išlo o borovice, ktoré sa priniesli na pleciach. Chodilo sa po ne v noci, aby ich nik neprichytil. Z borovice pred stavaním odstránili kôru až po vrchol, kde nechali niekoľko konárov. Tie sa ozdobili stužkami. V minulosti sa medzi ozdoby uviazala fľaša alkoholu. Súťažilo sa, kto sa prvý vyškriabe na vrchol a kto to prvý dokázal získal plnú fľašu.

Nasledujúcu nedeľu mládenci obchádzali domy, pri ktorých stál máj, a vyberali „poplatky“ na nadchádzajúcu zábavu - majáles.

Aby nebolo ľúto dievčatám, ktoré ešte nemali vhodný vek na vydaj, stavali mládenci ako spoločný dar pre všetky slobodné máj uprostred dediny. Ten býval poväčšine nižší ako individuálne máje. Mládenci s muzikantom navštívili všetky dievky a každá im dala ručník, ktoré uviazali okolo vrcholca mája. Poslednú sobotu v mesiaci mládenci s muzikou opäť navštevovali dievčatá a od každej dostali peniaze na vyplatenie šatky. V poslednú nedeľu popoludní chodili chlapci máje „vyťukať“ – váľať. Na konci mesiaca mládenci spúšťali máje dolu.

V hornom Gemeri dostávali ešte v prvej tretine 20. storočia dievčatá máje len od svojich nápadníkov. Neskôr mládenci postavili máj každému dievčaťu v dedine. Zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou dievčaťu súcemu na vydaj, breza bola kolektívnou poctou. Súčasťou stavania mája bola obchôdzka mládencov s muzikou po domoch, kde postavili máj, tancovanie s dievčatami, spev príležitostných piesní, pohostenie mládencov, súťaže a spoločná zábava.

Zvyk stavania májov sa v zmenenej podobe udržal dodnes, stavia sa však zväčša jeden ovenčený strom uprostred dediny alebo hlavného námestia.

V našej obci sa máj bude stavať v sobotu, 30.apríla, od 14.00 hod. pred kultúrnym domom v réžii členov Klubu kultúrnych tradícií. Srdečne pozývajú všetkých domácich i cezpoľných!

zdroj: internet

 

Veľká noc

Užívateľské hodnotenie: / 4
SlabéDobré 

Veľká noc (alebo veľkonočné sviatky) je najstarším a  najvýznamnejším kresťanským sviatkom.

Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Podľa  kresťanských cirkví sa slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) roku 325. Veľkonočný – tichý týždeň - trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpení a smrti Ježiša Krista.

Kvetnou nedeľou (17.4.2011) vstupujeme do veľkého týždňa, veľkého na najdôležitejšie udalosti spásy. Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené kostoly a ktoré majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša.

Na zelený štvrtok (21.4.2011) sa v minulosti vynášala Morena ako symbol zimy, smrti, zla a hladu. V tento deň sa ľudia naplno venovali svojej telesnej očiste, a to ešte pred východom slnka, aby im priniesla účinok. Očista tela mala podporiť pružnosť a sviežosť so zdravím. V tento deň sa zaväzovali na kostoloch zvony a namiesto zvonenia sa rapkalo na veľkom drevenom rapkáči. Bol čas, kedy sa mali sadiť do zeme tekvica, uhorky a aj hrášok a bôb, pretože tak, ako sa v tomto období zaviažu zvony, tak sa zaviažu aj korienky rastliniek. Gazdiné varili na Zelený štvrtok iba zelené jedlá ako špenát, kapustu, hrach, ale všetko bez mäsa a zásmažka sa robila nasucho bez masti.

Kresťania si na Veľký piatok (22.4.2011) pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso. V tento deň je zakázané hýbať zemou, inak by nebola dobrá úroda. Veľkonočný piatok je  najsmutnejším dňom z celého roka, keďže ide o deň Kristovho umučenia a v tento deň po novom veriaci od 14 rokov nemajú jesť mäso a starší ako 18 rokov sa smú najesť do sýtosti len raz denne. Večer sa potom môžeme pustiť do pečenia tradičného Veľkonočného baránka, ktorý je pripomienkou slávnostného židovského jedla. Pečie sa buď z piškótového cesta, z kysnutého, z treného atď., veď čo iný kraj, to iný mrav a zvyk. Baránok potom stojí po celú Veľká noc na slávnostne vyzdobenom stole a víta prichádzajúcich hostí, pondelkových oblevákov...

Biela sobota (23.4.2011) je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Katolícka cirkev slávi radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera nezvonili. Biela sobota bol vždy čas, keď sa gazdinky venovali najmä vareniu dobrých jedál. Varila sa hlavne bravčovina, klobásy, huspenina a veľkonočný baránok. Keď sa varila šunka, z tej sa masť odkladala na liečenie neduhov. ľudia si ňou aj natierali nohy, aby sa im nepopraskali, hlavne päty. K najstarším pokrmom týchto dní patrí vajce, ktoré symbolizuje plodnosť. V tento deň sa vo všetkých lampách vymenil olej a zapálil sa nový, čistý. „Čistý“ oheň mal chrániť dom pred požiarom či povodňou.

Sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, keď cisár Konštantín Veľký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.

Na Veľkonočnú nedeľu (24.4.2011) by mali byť všetci pri slávnostne prestretom stole, čo znamená, že budú po celý rok držať spolu v čase i nečase, v chorobe i v zdraví, v pohode i v nepohode všedných dní života. V tento deň sa v kostoloch svätia jedlá a z  kostola sa všetci ponáhľajú domov, lebo sa verí, že ako kto v tento deň príde skoro domov, taký šikovný bude aj po celý rok a že budú prví aj pri zbere úrody z polí. Ak sa ale niekto náhodou potkne, znamená to, že bude mať v chalupe v krátkej dobe nejakú nepríjemnosť, nehodu. Posvätené jedlá sa kladú na stôl, ktorý býva prestretý tým istým obrusom (slávnostný obrus v rodine vysoko cenený, ktorý sa prestieral na stôl aj na Vianoce), z ktorého gazda na jar vysieval zrno.

Na Veľkonočný pondelok (25.4.2011) je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a korbáč. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo korbáčujú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Korbáč je symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Voľakedy za šibanie dostávali surové, nefarbené vajíčka. Kraslice sa začali objavovať až na začiatku 20. storočia, niekedy v 20-tych či 30-tych rokoch. Kraslice – vajíčka – sa farbili pomocou cibuľových šupiek, vo vode so senom a pomocou orechových listov. Niektoré dievky kvapkali na vajíčka vosk a robili tak rôzne ornamenty. Vajíčko sa potom uvarilo vo vode s cibuľovou šupkou či iným farbivom a potom sa vosk oškriabal nožíkom. Miesta pod voskom zostali biele. Alebo rovno na vajíčko vyškrabávali rôzne vzory.

Veľkonočné symboly:

  • baránok
  • kríž
  • oheň — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
  • sviečka — v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života.
  • vajíčko — v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období.
  • zajačik
  • korbáč

Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti, trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a jasaní ako jeden sviatočný deň, jedna „veľká nedeľa”. A v týchto dňoch slávime v našej dedine prvé, „sauátové“ hody.

Zdroj: http://velkanoc.ic.cz

 

A pár veršíkov pre potešenie a inšpiráciu:)

Na stole bahniatka a veľké dobroty,
príde i láska, vykroč jej oproti!
Nepokaz nikomu tieto dni sviatočné,
veď patria každému sú predsa veľkonočné.

K novej jari veľa sily, by ste v zdraví dlho žili.
Na Veľkú noc veľa vody, spokojnosti a pohody.

Pekné sviatky, dobrú zhodu,
ženám čerstvú , sviežu vodu,
mužom tiež nech sladko je, nech si prídu na svoje.

Maľované vajíčko, pekný úsmev na líčko,
k tomu zdravia moc a moc
a veselú Veľkú noc.

Koláč, šunka nech Ti chutí,
vínko nech hlávku nepomúti,
veď len raz za dlhý rok
tu máme tú prekrásnu Veľkú Noc.

Kúpačom vajce z čokolády,
ženám čerstvej vody za pohár,
aby sviatok veľkej noci
v zdraví a pohode ešte dlho doznieval.

Na Veľkú noc v mojom vinši nemôže byť pozdrav inší,
ako dobrú šibačku a kúpačku aj s výslužkou vo vačku.
Korbáč, vodu, kraslíc moc, nech prinesie Veľká noc.
Zdravie, šťastie, úsmev v tvári,
želáme Vám k sviatku jari.

Ženám veľa vody, chlapom veľa vínka,
deťom nech vo vrecku zopár mincí cinká.

Pekný bozk na líčko, netvár sa tak hrdo,
do vrecka vajíčko, najradšej na tvrdo.
Môže byť červené, žlté či modré,
len si ty poriadnu halúzku odrež.
Ak má byť Veľká noc naozaj štedrá,
namiesto voňaviek musia byť vedrá.

Veľká noc jar nesie v batôžku od slnka,
budí sa príroda, tok šťastia zažblnká.
Maľujže dievčička farebné vajíčka, aby si mala čím
obdariť Janíčka. Janíčka či Milana,
okúpu ťa zarána, rumeň sadne na líčko,
keď im podáš vajíčko.

Malý zajko v tráve čupí, sleduje jak jar sa budí.
Všetko živé sa raduje, na Veľkú noc sa hotuje.
Privítajme sviatky jari, nech sa všetkým dobre darí !

Želáme Vám veľa smiechu, na Veľkú noc len potechu,
v pondelok veľký zhon, ženám šibačov plný dom.



 

...a basu sme pochovali.

Užívateľské hodnotenie: / 18
SlabéDobré 

Po fašiangovom sprievode dedinou nastala druhá časť fašiangových osláv, a to "Pochovávanie basy" v kultúrnom dome. Tento obrad sa v našej dedine po obnovení starých tradícií kultúrnym klubom koná v poradí už tretí rok. Prečo sa to však robí? Pochovávanie basy symbolizuje koniec fašiangov. Základný motív vychádzal z nastávajúceho pôstu, kedy boli zábavy pri muzike zakázané. Na znak toho sa predvádza žartovné pochovávanie hudobného nástroja.

A tak sme išli pochovávať. Basa nablýskaná, ovenčená, uložená v rakve čakala na svoju poslednú púť. Sála kultúrneho domu sa pomaly napĺňala ľuďmi. Z pódia sa niesla hudba, hudobná skupina PROXIMA hrala do kola poslednému veseliemu pred pôstnym obdobím. Pred smútočným obradom vstúpili do sály traja hrobníci, ktorí hľadali vhodné miesto na vykopanie posledného miesta odpočinku petrovoveskej basy. Spolu s nimi chodil so svojou kosou i Smrťák. Ten si zasa hľadal svoju budúcu obeť.  Neskôr za smútočných tónov prichádzal smútočný sprievod, ktorý tvorili: farár, rektor, spevácky zbor, plačky, dve nevesty, nosiči már a miništranti. Farár mal senzi okuliare, ktoré mu nejeden z prítomných závidel. Spolu s rektorom sa dopĺňali pri kázni i pozostalostiach. Na hlavy prítomných padlo veľa vody z jeho kropeničky. Plačky plakali, jedna výstredná plačka mala neustále pripomienky ku kázni, bola nedočkavá, chcela spievať a zatiaľ sa jej plačka na vozíku vozila sem a tam k rakve. Spevácky zbor spieval, Smrťák chodil s kosou, hrobníci popíjali a zaspávali, až sa dopredu knísali. Zbystrili vždy pri poznámke farára a rektora - "...a nezabudnime sa napiiiť...". Občania Petrovej Vsi sa dozvedali veľa zaujímavých pozostalostí, niektoré vyvolali salvy smiechu. Po smútočnom ceremoniáli odniesli rakvu do krematória, v tej chvíli zazneli pekelné tóny a objavil sa čert i anjel. Každý z nich chcel basu zobrať. Podarilo sa to anjelovi, peklo nedostalo, čo chcelo. Anjelské chorály prekonali zlo a ich zvuk sa niesol celou sálou. Bolo to krásne predstavenie, zvukové efekty umocnili krásu chvíle.

Každý, kto tam bol, iste ocenil choreografiu tohto "predstavenia" a úsilie členov Klubu kultúrnych tradícií obnovovať a udržiavať dávne zvyky a tradície našich prastarých mám a otcov. Tento rok bol program pochovávania basy obohatený o tombolu, ktorá sa niesla tiež v žartovnom štýle. Každý z výhercov dostal zaujímavú cenu, ktorá potešila nielen ich, ale i všetkých prítomných - napr. krídla od Red Bullu, počítadlo od Sony, navigačnú automapu Československa, raňajky od Tiffanyho, malý model kabrioletu a pod. Prvou cenou bol prelet nad Alpami a víťazka si ho naozaj užila. Letela sem a letela i tam.

Všetko sa začína a všetko i končí. Tak skončili i tohtoročné fašiangy a aktivity spojené s ich oslavami. Poďakovanie patrí Klubu kultúrnych tradícií, že sa snažia o oživenie tradícií, že nenechávajú našu obec "spať", že vedia, ako sa treba zabávať. Finančný výťažok z ich akcií sa použije sčasti na chod KKT a určitá suma poputuje (ako každoročne) do Materskej škôlky v Petrovej Vsi. Sumou 100 eur sa už prispelo na zakúpenie trampolíny, ktorá bude použitá na hody ako atrakcia pre deti.

Poďakovanie patrí i Obecnému úradu, ktorý umožňuje fungovanie KKT svojou podporou, a zvlášť ocenenie patrí i nášmu starostovi, p.Miroslavovi Pochylému, ktorý tomuto všetkému nielenže fandí, ale môže byť pre mnohých i osobným vzorom, keď sa popri svojich povinnostiach na týchto aktivitách i osobne zúčastňuje.

A poďakovanie patrí všetkým občanom Petrovej Vsi i okolitých obcí, ktorí prišli a prispeli svojou prítomnosťou a veselosťou k fašiangovej zábave.



farar a rektor#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/farar a rektor.jpg
farar a rektor
farar a rektor farar a rektor

hrobnici#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/hrobnici.jpg
hrobnici
hrobnici hrobnici

nezapomenme sa napit#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/nezapomenme sa napit.jpg
nezapomenme sa ...
nezapomenme sa napit nezapomenme sa napit

placky 1#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/placky 1.jpg
placky 1
placky 1 placky 1

spevacky zbor#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/spevacky zbor.jpg
spevacky zbor
spevacky zbor spevacky zbor

smrtak a hrobnici#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/smrtak a hrobnici.jpg
smrtak a hrobni...
smrtak a hrobnici smrtak a hrobnici

pochovavanie basy 1#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/pochovavanie basy 1.jpg
pochovavanie ba...
pochovavanie basy 1 pochovavanie basy 1

hrobnici kopu hrob#phocagallerypiclens 17-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochovavanie_basy/hrobnici kopu hrob.jpg
hrobnici kopu h...
hrobnici kopu hrob hrobnici kopu hrob


 

Fašiangový sprievod dedinou...

Užívateľské hodnotenie: / 16
SlabéDobré 

Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti...tak nejako sa spieva v jednej piesni, ktorá patrí k tým fašiangovým. Také a podobné piesne sa niesli našou dedinou v sobotu 5.marca 2011. Bola to posledná fašiangová sobota v tomto roku a členovia Klubu kultúrnych tradícií v spolupráci s ďalšími obyvateľmi Petrovej Vsi vytvorili fašiangovú skupinu veselých maškár, ktorá obišla celú, celučičkú dedinu. Svojou veselosťou a dobrou náladou maškary potešili každého obyvateľa, ktorý bol doma a vyšiel pred svoj dom, aby si zatancoval, prípadne fašiangárov aj počastoval tradičnými fašiangovými dobrotami - šiškami, "božími milosťami", prípadne chlebíčkami a chuťovkami, aby fašiangári vydržali prejsť od dolného konca až po ten horný. Silu a výdrž dodávali i poháriky dobrého domáceho vínka či kališteky chutnej slivovice. Aby mali poživeň i do ďalších dní, na šabľu občania slaninu a domáce klobásy napichovali a do kočíka jednej maškarky-starenky i fľaše páleného dávali. A aké maškary že to chodili? Na prvý pohľad upútali iste TURCI v bielo-červenom odeve, ktorí i tanec si prichystali a občanom ho zatancovali. Nepriehľadnuteľný bol "SMRŤÁK" s veľkou kosou, vodiac si svoju "STARÚ", ktorú už, ako sám vravel, tisíc rokov so sebou vodí. A veru mala namále, keď sprievod zastal pred cintorínom a Smrťák ju chcel na cintorín odviesť. Vzpierala sa stará, bránila a ubránila. Palicou mu naložila a od cintorína odbehla. Nuž, iste bude ešte dlho po svete chodiť. V sprievode sa vynímala RODINA APAČOV, boli štyria, Nšoči chodila s kasičkou, do ktorej euráčiky padali. S druhou kasičkou chodila veľká čierna MUCHA, ktorej robil doprovod gróf DRACULA. Pomúčený sedliak JAK PUMA nosil v ruke šabľu, na ktorú mu napichovali slaninu i klobásy. Spoločníčku mu robila A ŽE JAKÁ KOČKA. Bolaže to kočka! Zvŕtala sa v kole ako pravá tanečnica. ČARODEJNICA mala veľký špicatý nos a veľký špicatý klobúk. Na chrbáte metlu, ktorú však nepoužila (ktovie, či bola funkčná!). V sprievode boli ešte ďalšie maškary, všetky bujaré a veselé. Až okolo poludnia sa k sprievodu pridal ELVIS ŽIJE v PETROVKE, ktorý asi vyspával po koncerte, a preto prišiel tak neskoro. Vôbec však nelenil, odpočinutý sa vrhol do víru fašiangového veselia. Fašiangový sprievod ukončil svoju púť po obci v hostinci "U Jabuču" už tradične piesňou Ej, šenku, šenku. Pani šenkérky sa nedali zahanbiť a počastovali milých fašiangárov, za čo ich vyzvŕtal nielen SMRŤÁK, ale i ELVIS ŽIJE.

1maskary#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/1maskary.jpg
1maskary
1maskary 1maskary

do kasicky treba dat#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/do kasicky treba dat.jpg
do kasicky treb...
do kasicky treba dat do kasicky treba dat

foto turkov#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/foto turkov.jpg
foto turkov
foto turkov foto turkov

na pekle1#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/na pekle1.jpg
na pekle1
na pekle1 na pekle1

pred zltou bytovkou2#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/pred zltou bytovkou2.jpg
pred zltou byto...
pred zltou bytovkou2 pred zltou bytovkou2

pri starych bytovkach8#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/pri starych bytovkach8.jpg
pri starych byt...
pri starych bytovkach8 pri starych bytovkach8

smrtak a stara na hornom konci 2#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/smrtak a stara na hornom konci 2.jpg
smrtak a stara ...
smrtak a stara na hornom konci 2 smrtak a stara na hornom konci 2

u jarky#phocagallerypiclens 16-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/fasiang_pochod_obcou/u jarky.jpg
u jarky
u jarky u jarky


 

Obecná zabíjačka

Užívateľské hodnotenie: / 27
SlabéDobré 

V sobotu 26.2.2011 sa v našej obci konala prvá (aspoň čo si ja pamätám) obecná zabíjačka. Bola to akcia poriadaná KKT pod záštitou Obecného úradu v Petrovej Vsi v spolupráci s občanmi Slavom Jasaňom, Petrom Pochybom a ich rodinami. "Hlavným mäsiarom" bol Lukáš Filuš. Všetko to začalo o 9.00 hod. ráno. Občania sa pomaly schádzali, boli zvedaví, ako to bude celé prebiehať. Hlavný mäsiar Lukáš v spolupráci s Peťom Pochybom sa dali do práce. Pred očami prítomných postupne "opracúvali" jednotlivé kusy mäsa. V našej dedine tradícia domácich zabíjačiek ešte nezanikla, v mnohých rodinách vedia, ako taká zabíjačka prebieha, vidieť však "profíka" pri práci, to je niečo iné. A veď nebolo to len o tom, že sa pozerali - mohli aj ochutnať. Vo vestibule kultúrneho domu boli pripravené stoly, na ktorých nechýbali zabíjačkové výrobky - tlačenky, jaternice, klobásy, neskôr aj pečené mäsko a bravčová pečeň. To všetko mohol každý ochutnať a ak mu chutilo, tak aj kúpiť a dosýta sa najesť. Podľa hesla "všetko musí preč" si mohli návštevníci kúpiť i bravčové mäso k nedeľňajšiemu obedu. Po bravčovom mäsku je brada zamastená, "masné" sa muselo spláchnuť. Čím iným než vareným vínkom, pivom či len čajíkom v bufete? Počasie sa vydarilo "ako na objednávku", dalo sa sedieť aj vonku a pozerať, ako sa jaternice či tlačenky robia. No a niektorí sa nielenže pozerali, ale aj pomohli. Mleli mäsko do jaterníc, miešali oškvarky, pomáhali, kde sa dalo. Oškvarky boli "zlatým klincom" tejto akcie. Nebolo ich veľa, no každý mohol ochutnať. Ich vôňa sa niesla doďaleka ešte aj dlho po tom, ako obecná zabíjačka skončila.

Celú túto akciu za sprievodu príjemných hudobných melódií pohotovo a vtipne komentoval už celkom známy petrovoveský rodák Igor Juriga. Poďakovanie patrí  všetkým, ktorí sa zaslúžili o túto skvelú akciu. Dobrá vec sa podarila, tešíme sa nabudúce.

zabijacka6#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka6.jpg
zabijacka6
zabijacka6 zabijacka6

zabijacka 2011_015#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka 2011_015.jpg
zabijacka 2011_...
zabijacka 2011_015 zabijacka 2011_015

zabijacka5#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka5.jpg
zabijacka5
zabijacka5 zabijacka5

zabijacka 2011_009#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka 2011_009.jpg
zabijacka 2011_...
zabijacka 2011_009 zabijacka 2011_009

zabijacka 2011_026#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka 2011_026.jpg
zabijacka 2011_...
zabijacka 2011_026 zabijacka 2011_026

zabijacka 2011_037#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka 2011_037.jpg
zabijacka 2011_...
zabijacka 2011_037 zabijacka 2011_037

zabijacka 2011_039#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka 2011_039.jpg
zabijacka 2011_...
zabijacka 2011_039 zabijacka 2011_039

zabijacka 2011_059#phocagallerypiclens 15-phocagallerypiclenscode-kulturny_klub_2011/zabijacka/zabijacka 2011_059.jpg
zabijacka 2011_...
zabijacka 2011_059 zabijacka 2011_059


 
loader

logo partnerstvo 


 Predpoveď počasia

Anketa
V našej dedine sa koná v poslednom čase dosť akcií. Chýbajú Vám nejaké?
 
Vývoz popolníc v roku 2019

23.01. 20.02. 20.03.  17.04. 
15.05.  12.06.  10.07.  07.08. 
04.09.  02.10.  30.10. 27.11.
27.12.  
Plasty  a papier
17.01. 07.02. 07.03. 11.04.
09.05. 13.06. 11.07. 15.08.
12.09. 17.10. 14.11. 05.12.

 

Prihlásenie
Kto je online
Máme online 31 hostí 
Štatistiky
Členovia : 96
Článkov : 708
Webové prepojenia : 15
Počet zobrazení obsahu : 1282028